Ako vznikli ponôžky
Voľakedy, na území dnešného stredného Poľska, bývala ženská, ktorá nemala práve v tej dobe najlepšiu povesť. Pretože ženy, ktoré sa usmievali za zlotý by si nejeden pochválil.
Mala aj troje šaty, trojo topánok z toho bol jeden pár topánok čierny tak aby ladil k čiernym šatám. To keby niekto zomrel, a bolo by trebalo ísť do kostola. Tam len v čiernom chodila Poľka. Z ľútosti pred Bohom za svoje neresti sa hambila. A určite i z postenia a nasýtenia ducha a málo za oBohatenie duše. Tým si zabezpečovala miesto na periférii neba. Do samého raja by sa predsa so svojou povesťou nedostala, ale ani do pekla nemohla ísť.
Raz keď sa jej za celý večer podarilo zasmiať sa za viac zlotých, raz keď urobila akciu , aj ona bola spokojná aj štangasti v zelenej krčmičke.
Na druhý deň si kúpila štrinfle. Trocha nekvalitné, trocha pomiešané farby. Ani samé nevedeli z kade prišli z kade boli. Spolu noha v nohe každý deň objavovali krásy, so svojou novou kamoškou. Kýchali, smiali sa , mihotali. Videli veľa sveta, veľa izieb, veľa nábytku, veľla poličiek len tú svoju nikdy. Prežili svoje muky, lásky i strasti – stále spolu. Ako už zvykom býva, keď je človek starší…… aj štrimfliam puklo srdiečko. Niečo ako ľahší infarkt po námahe… v strede ich krehkého telíčka. Čo mala robiť chudera Poľka, nuž im odrezala kus telíčka. Nevadilo. Menej roboty cez soboty. Tak rozdelila dvojčatá, ktoré sa narodili spolu.
Potom sa príbeh opakoval, zas spolu kade tade , celým svetom. Ale nik už nie je statný potom. Klesla jedna potom druhá. A boli z nich staré podkolienky. Spolu chodili už menej, život ich rozdelil nadobro. Chlípne, otupné. Zostarli teda poriadne, už neboli tým čím boli, už neobjavovali svet. Už neboli dvojčence. Práve preto zosmutneli, veľmi, klesli raz až pod kolená, nízko chúďatká. Ich deva sa už nesmiala každý deň. Nebol dôvod. Boli iné čo sa smiali s rozkročenou náručou. A novými kamoškami. Už viac spali ako bdeli.
A potom raz keď ich prala, zodvihla jednu… cez suchú tvár potiekla slza. Spomínali.
„Ponôžka….“ Šepla, slza, padla do mútnej mydlovej vody, už po tretej várke prádla.
By Mishi