Spoza rohu, nakúkam, závidím. Zavesiť ju na klinec a nechať visieť.
V kútiku skrývam si, odkladám, cencúle sĺz.
Strhla si kus znamienka, tečie…
Už nikdy sa nechytím ceruzky, už nikdy rovné kruhy.
Už nikdy neurazím umenie.
Vysľubovať sa zo života.
už len s nimi….
Tie jediné ťa nesklamú…
nepodjebú…neojebú.
Tie jediné sa nevyhovoria na počasie…, nezaklamú…neopustia.
…. že tu budú aj zajtra.
S nimi, vždy na istotu….
robia svet znesiteľným…topenie sa v tiesni.
Prefúkať si sny.
A ústa natiahnuté po zem, kúsok hlavy zabudnutej nad hladinou na horizonte.
Aká je definícia smrti….?