Do nosa nasnežilo, náhle radosti.
Do večera zmizne, ľanová nádielka.
Poupratované v hlave, teraz s vôňou ihličia.
Drôtikmi, začneme si šponovať kútiky,
pre dlhé úprimné úsmevy.
A do stredu života…..
strčili mi strom, živý…!
Nik neprišiel povedať, že
Kristus sa štveria na kríž,
že každý večer, budeme si, jeden druhému,
vylievať med na hlavy…
háčikom na ryby, za nos, za pery, gamby…
žiadne živé ryby, zdochlinky vo fensi klišé….
ešte novembrové ešte nesmelé….
Sviatky.