tak, život…

…dostaneš, ani nepýtaš,

sú ústa medom zalepené,

oči do snov postrihané, farebné, maľované…

je trblietavý srieň na srdci, o polnoci, po polnoci…

je hľadkanie strieborných jednorožcov,

zlatom popretkané hrivy..

slané chuťe, kyslé tváre ,

na diamantových podnosoch snídajú sirôtky…

sú kockaté oči nemé, očistené ,

duše meďou pohľadené…

platinové lásky….

do úst si zobralť kúsok čokolády…..

nech sa  jemu, na jazyku rozplynie….

a čas ti buď hryrie riť, alebo kvapká…

kropajami z čela, z lačných pier…

zápasy toho,  čomu už nehovoríme slnko,

a rána, ktoré nám dávno prestali patriť…

to je to, rokmi ospievané klišé…

kúsok k smrti bližšie…