Bol to viac než smutný pohľad, ako bezmocne si kupovala smrť, ako s ľahkosťou prsty lietali po kúskoch dna, znášala sa zvláštna melanchólia. Nikdy by nepripustila, život tak nízko, a predsa jej tak chutil. Nezmyselne krásne, sa víno lialo dole hrdlom, chutilo farbami po svete, čarovalo duši a mysli zároveň. Nezmyselné a šialené bolo žiť ďalej tak …. zatajené a predsa pravdivé, cítiť že takto to teda chutí, všetká tá neférovosť sveta. Hra na bohviečo, a len si sedieť a sledovať ako miznú farby zo sveta, ani nepadať, ani netrpieť len sa prizerať, všetkej tej zvrhlej nádhere. Pozbierať si zlaté slzičky a prosiť aby naskákali spátky do duše, že nemusia viac očarúvať svet. Ach, zatratiť taký život, len spoza rohu nakúkať, či vyjde či nevyjde. Či sa oplatí dnes vstávať alebo ani dnešok už nie je môj. …..