…buď ticho, zrkadlo…. veď nemaš svoju tvár….
to, na čo svet vyhadzuje všetok odpad – ľudstvo.
Spoza niečoho nakúkam, nezávidím… ľutujem…
vôkoľ krásy vôkoľ nádheru,
to jej plytvanie , tú jej dnešnú zbytočnosť,
opradenú pavučinou slepoty,
ju nevidno ju úbohú udupali v blate,
v snahe stať sa
kričiacim, najkrajším, najlepším…
v snahe stať sa odpadom .