s radosťou každé ráno bozkávať ruky tomu druhému….

len nepriznať ako hlboko sme schopní padnúť…..

len nepriznať ako nízko už sme…

už dostáva ľudský rozum

už je koniec.

Mravov

a zvláštna,

ani ihly ani tyrkys,

čo už robiť s takým telom…

ruky prázdne,

onemeli.

A svet ide a kazí sa…

po zemi plazí,

je už neskoro…?