Čo, to je za svet , zas…
život v dobrovoľnej kobke.
Cesta bola krásna, rúžová.
Nie vystlaná ružami, ale rúžová. Sladká a tak unášajúca.
Pred očami mramor, na líci zjazvené telo.
Tak dlho už nežije.
V cudzej zemi, kde našla lásku.
Zasklila.
Na tabuľu snov, tam patrí.
Doteraz.