Domov ostáva len ako pojem na stranách kníh, ktoré zapadávajú prachom.
To čo časom vypáchne z človečiny a osobnosť zas vonia ináč.
Spomienkové vône diaľav, toho bezdomového torza človeka.
Jeden krát lásku a jednu túžbu… pridaj si druhého, toho človeka a zahraj tango, pre neho , pre dvoch, ktorých na to predsa treba.
Uprac a zameť svoj život niekomu pod rohož, budete dvaja už nie si sám.
Srdce jaší a plesá z nevysloveného a nevýslovného.
Ilúzia a život, koľko z nás sú žijúce paradoxy. A ako veľmi vedia očarúvať svet, i keď sú tak milovane nenávidení.