Potajomky sa chodím utápať, každý jeden deň, do hlbočiny pocitov. Úbožiak človek, nuž I to dá. No úbožiak človek, ktorý nebol a nebude tým čím sníva. Ako ďaleko sú všetky veci za mnou. Ako ďaleko je život. Ako ďaleko som ja. Ako ďaleko a blízko je moment, ten ktorý žijeme. Po kvapkách nádeje, človek sa nadeje. Perami naberám malé iskry, ktoré […]

Ráno prišlo za mnou moje druhé ja, a spýtalo sa ma, či prídem niekedy domov, zosmutniem. Kam ? Domov. Koľko domov? Koľko je takých miest, kde mi srdce jaší? Sklopila som zrak, slabý rumenec predostrela na lícach. „Ja… , nepatrím nikam….“ Neviem kde je to miesto. Je ? Tam kde únava mi bozkáva zatvorené viečka? Tam, kde sú modré pery fialové? Existuje. Povedali […]

Príde a zoberie chuť žiť. Príde a vezme svetlo každého dňa. Tak načo chodí. Príde a poberie všetky mihálnice zo zaroseného okna. Už niet dôvodu na vlhké rána. Pozerá do prázdnych očí teba, z kadiaľ veľmi dávno odišlo, tackajúce sa opijté ego hlupáka. Pozerala som sa do obrazu svojho zrkadla. Postavili sa, obe, proti sebe. Priestor nekonečna. Kde sa rodia sny a umelci […]

Blázon ten, ktorý sa teší z daždivých dní. Blázon ten, ktorý sa miluje s nenávisťou a pociťuje pri tom rozkoš, z ktorej odpadáva. Vypĺňa si svoje najtajnejšie priania, plnia sa len samé od seba. Hlupák ten, ktorý chce nemožné sám od seba. Blázon, ten ktorý tancuje na hrane šálky vyčerpania. Blázon, ten kto súhlasí so všetkým čo mu ubližuje. Podivín […]