Svet je desom zahalený, pýtame si ešte trocha… Pre hlúposti, čo preplakali času divokého , Kým blúdia a smútia… klišé zajtrajšky, … chcú aby lepšími neboli. S výrazom tej najhoršej…, Kožu prepichne krása, a život zas neznesiteľný.. plný Toho čo zabiť nedá sa, V ľuďoch, v tých kreatúrach…

Červené prsia, úzkosťou pršia, Okázalým dažďom… v miestnosti a za oknom … Na ulicu bez nádeje, ukazuj beznádejne… Utieram si nos, popod priezračné zrenice. Ticho a nemo hrozí ďalšia vlna radosti, Že v kryštáliku mihol sa život, bola tam kresba… … a možno klam. Ohradený a pustý… ako kopa, v kope krás. Pustých a zúfalých kilách […]

Mokré vlasy rozťahané po podlahe, po snoch zo včera… už si nepamätám…… Zasvietilo, umelé slnce… Diabol sa rehoce. Kopa nádeje, na mokrej dlani. … čakajú a „plakajú…….“ Malý nočný, sladký dezertík, mágia….. v pološere s polevou z depresie a beznádeje , prekrásna noc…. Lietam v mori potešenia. Za […]

Ako sa vníma. a vníma sa vobec… ? Svet? …tak zrazu a nečakane, možno odíde, s perami zašitými na slučku… zrazu, začala vidieť, v tom divnom svete prepchatom klišé… … čosi… vymazať to, čo sa tam zajtra vráti .hmla. želám si včerajšky bez tmavých kútov, želám si…? Svetlo na konci. Koniec na svetle.