Tvár, sa teda pozrela na svet…. nezúfala. A po pravde…. V peknom oblečení, kráska, pozerala sa na svet…. To už ani nebola pravda. Nie nebola… Že v zime svietilo slnko, a ulicou dolnou, sa hore prúdom rinul … sladký pásik hudby z medu….. flauty. posmešné sladkosti, Len si ten úsmev zapamätaj….. Možno už nebude. Už to nebola pravda. […]

Na koži vytetované… Farebnou mravy… Svet o tom nikdy vedieť nebude…. A načo…. Ukazovať ostatným návody… nech oni, nevedia! S pokorou tenkým prúdom, cícerok krvi, ťahal sa po zemi po čiernom asfalte. Do radu, aby som vás mohla opľuť.. svet už nie je hrozný…. svet už neje.. Svet už nie je….