12. marca 2015, Prečítané 1 857x, mishi
Čo, to je za svet , zas… život v dobrovoľnej kobke. Cesta bola krásna, rúžová. Nie vystlaná ružami, ale rúžová. Sladká a tak unášajúca. Pred očami mramor, na líci zjazvené telo. Tak dlho už nežije. V cudzej zemi, kde našla lásku. Zasklila. Na tabuľu snov, tam patrí. Doteraz.
Pokračovanie článku