Dobre…… Pobudla som s pánom Š. vo vani……………že preberiem pre a proti…Všetky svine pulzovali mi v hlave, či zvoliť dobré mravy….. Či poslušnosť….ani jedno zo mňa nevypadá… Situácia bezútešnà, vonku to stádo svíň, hatí cestu….. Fuuuu skĺzla do horúcej vody späť, varila sa krv…. A jediné č […]

Je to rozkol, medzi dvoma svetmi… Kedy sa podarí chytiť, všetko čo chce… Zo vzduchu…. a neviditeľné… Pretieklo už milión, pomedzi prsty…. Prekliate ranné návaly zla… či za tým plakať… alebo postáť…. Dúhové schody do neba…. do toho otrasného podniku…. Kultúra ľudskej osobnosti. A karma je morálny orál. […]

Kričí vpred…! … a, do boja !… No pri tom nehybne leží na zemi … Necháva po sebe prechádzať zástupy železných topánok…. stojí pred neuchopiteľným životom… pomalý prchavý …. štípal na perách… V čaji sa kúpe…na fantázii spí… Na kolenách kľačí pred životom… prosí o zľutovanie… Vzdať sa […]

Toxické adventné kalendáre, vysýpali svoje číselká…. , dní čo chýbajú do veľkého tresku. však Vianoc sa nemusíme dožiť… či im srať na hlavu alebo byť súčasťou…. keď pije studenú kávu krásnie Keď sa díva na svet, zvnútra umiera… každý deň troška…i keď sa snaží…. ani sneh už nie je skutočný naronení a […]

Na koži vytetované… Farebnou mravy… Svet o tom nikdy vedieť nebude…. A načo…. Ukazovať ostatným návody… nech oni, nevedia! S pokorou tenkým prúdom, cícerok krvi, ťahal sa po zemi po čiernom asfalte. Do radu, aby som vás mohla opľuť.. svet už nie je hrozný…. svet už neje.. Svet už nie je….

Prečo vždy klameme keď žmurkáme…. kus niečoho čo sa neposunie ďalej … na jeho konci radosť, a pred očami to krásne…slepé, s radosťou každé ráno bozkávať ruky tomu druhému…. len nepriznať ako hlboko sme schopní padnúť….. len nepriznať ako nízko už sme… už dostáva ľudský rozum už je koniec. Mravov a zvláštna, ani ihly ani […]

..a okolo sveta a teba, sa dejú veci, šepkajú, hlupáci mysliaci si.. že na celom svete neexistuje, kus inšpirácie…. Blázni, ktorí ju hľadajú…. Načo kričať, načo plakať. o tomto svete sa nedá už ani písať…. a Zvuk škreklavých husieľ a strún, sa niesol svetom nemým… … vo všakovakých obdobiach… všakovakí ľudia… vráť […]

Upísať sa peklu, ach, ako na seba môžeš hľadieť? …buď ticho, zrkadlo…. veď nemaš svoju tvár…. ……..ale je, vždy iná nenávidím tých tisíc podôb… Fuj, aké prízemné, fuj, to čo vidím …! to, na čo svet vyhadzuje všetok odpad – ľudstvo. Spoza niečoho nakúkam, nezávidím… ľutujem… vôkoľ krásy vôkoľ […]

Predvčerom a možno pred pár dňami… pocítiť ako sa stavajú chĺpky z chladu.. tak sa opiť a opojiť dnes už čímkoľvek… Pod večerom, pri dobrom orgazme, ako telom prenikne hlas… a obrazy sa vyjasnia, telo život pocíti, ako vonia…., Oči otvorené, ani neveria… Napomína svoje ego, Už svieti slnko, už je dnes

Svet je desom zahalený, pýtame si ešte trocha… Pre hlúposti, čo preplakali času divokého , Kým blúdia a smútia… klišé zajtrajšky, … chcú aby lepšími neboli. S výrazom tej najhoršej…, Kožu prepichne krása, a život zas neznesiteľný.. plný Toho čo zabiť nedá sa, V ľuďoch, v tých kreatúrach…