Príde a zoberie chuť žiť. Príde a vezme svetlo každého dňa. Tak načo chodí. Príde a poberie všetky mihálnice zo zaroseného okna. Už niet dôvodu na vlhké rána. Pozerá do prázdnych očí teba, z kadiaľ veľmi dávno odišlo, tackajúce sa opijté ego hlupáka. Pozerala som sa do obrazu svojho zrkadla. Postavili sa, obe, proti sebe. Priestor nekonečna. Kde sa rodia sny a umelci […]

Blázon ten, ktorý sa teší z daždivých dní. Blázon ten, ktorý sa miluje s nenávisťou a pociťuje pri tom rozkoš, z ktorej odpadáva. Vypĺňa si svoje najtajnejšie priania, plnia sa len samé od seba. Hlupák ten, ktorý chce nemožné sám od seba. Blázon, ten ktorý tancuje na hrane šálky vyčerpania. Blázon, ten kto súhlasí so všetkým čo mu ubližuje. Podivín […]

Zamätové pery, blížia sa ku mne, strach mnou prechádza vo vlnách vzrušenia, dýcham prerývane, akoby som to ani nebola ja, ale odkiaľsi, na seba len letmo s malým nezáujmom pozerám. Zrenice nastražené a farebné. Čakajú čo sa stane, či sa premení zviera v beštiu, alebo ostane v tyrkysovej hlbočine hlúpych nápadov. Kopa pohľadnicových obrazov vysiacich nám nad […]

Ráno sa budievam, rozospatá. Často viem príčinu, len občas sa jej sama patrične obávam. Ani v tej najtajnejšej a najbláznivejšej predstave či myšlienke by mi nezišlo na um, že to čo ma v noci budí, nedá mi spať, a keď je súmrak už dávno v obláčikových perinkách, mne sa v hlave odohrávajú scény ako z tej najamatérskejšej telenovely. Akurát, že moje sny […]

Kedysi úplne nepodstatný doplnok ľudkeého oblečenia. Zelené, čierne, modré ani jedny zaujímavé či biele, boli aj biele ale neboli praktické. Rýchlo sa špinili. A načo nám deťom bolo treba kupovať biele ponožky. Mali sme ružové , chabé, modré, nevýrazné. Dnes zažíva ponožkový priemysel obrovskú revolúciu. Ponžky nájdeme z nekonečného množstva druhov, na […]

Dobré ráno do sveta zapršaných sviatkov, ktoré nám dávajú silno pocítiť, že už nie sú tým čím boli. Pri notebookoch blogujúcich ľudí, čo sa vykašlali dokonca na televíziu aj dnes, kedy sa kanály predbiehajú v najopozeranejšom filme, ktorý vie pobrnkať na emócie nejedného z nás. Vsetko okolo len tak kričí : Čo sú to preboha sviatky? Fuj! Sú to smrady z klobás, […]

Ako vznikli ponôžky Voľakedy, na území dnešného stredného Poľska, bývala ženská, ktorá nemala práve v tej dobe najlepšiu povesť. Pretože ženy, ktoré sa usmievali za zlotý by si nejeden pochválil. Mala aj troje šaty, trojo topánok z toho bol jeden pár topánok čierny tak aby ladil k čiernym šatám. To keby niekto zomrel, a bolo by trebalo ísť do kostola. Tam len […]