Posadiť sa na piedestál a sledovať to mravenisko podivnej nerozdielnosti, tie tuctové tvory a smiať sa, ….. smiať. Cudzina, ty prekrásna mrcha, vábiš a ja ťa milujem, čoraz viac. Slnko sa v tebe rozlieva, neuveriteľne krásne… možno nikde krajšie, ako tam kde žijú…. Chyť ma za ruku a nalej mi môj osud, zelený mok víl, po sladkom chrbte steká […]
Pokračovanie článku