Ja a vo mne je svet

Prečo vždy klameme keď žmurkáme…. kus niečoho čo sa neposunie ďalej … na jeho konci radosť, a pred očami to krásne…slepé, s radosťou každé ráno bozkávať ruky tomu druhému…. len nepriznať ako hlboko sme schopní padnúť….. len nepriznať ako nízko už sme… už dostáva ľudský rozum už je koniec. Mravov a zvláštna, ani ihly ani […]

..a okolo sveta a teba, sa dejú veci, šepkajú, hlupáci mysliaci si.. že na celom svete neexistuje, kus inšpirácie…. Blázni, ktorí ju hľadajú…. Načo kričať, načo plakať. o tomto svete sa nedá už ani písať…. a Zvuk škreklavých husieľ a strún, sa niesol svetom nemým… … vo všakovakých obdobiach… všakovakí ľudia… vráť […]

Bol trpký ako chuť čierneho čaju, sny sa rozbíjali… na kamienkoch čo svietia, do snov, ďalekych čarovných , tam kde sa vratko môže čokoľvek udiať, a nik nikomu nebude oplúvať zrkadlo. pokazený a naopak je, už na veky…. Čoraz možno menej chápať prestáva, mojich státisíc podôb a nádej vo farbe…… na tabule rase malá….. žiadna ….

Upísať sa peklu, ach, ako na seba môžeš hľadieť? …buď ticho, zrkadlo…. veď nemaš svoju tvár…. ……..ale je, vždy iná nenávidím tých tisíc podôb… Fuj, aké prízemné, fuj, to čo vidím …! to, na čo svet vyhadzuje všetok odpad – ľudstvo. Spoza niečoho nakúkam, nezávidím… ľutujem… vôkoľ krásy vôkoľ […]

Zabudla som zo včera…. A každý je nový, hlúpy, a zas a zas…. To všetko zlato z hlavy, vytriasla som v noci, keď som behala nahá po lúkach, o polnoci po polnoci Keď nahliadam do tajomstiev divných ľudí, Vždy v pravý čas, dostanem za ucho… od reality, to pripomenie čo sú… S návodmi pre dokonalý život, v multi balíkoch už pri narodení. […]

Predvčerom a možno pred pár dňami… pocítiť ako sa stavajú chĺpky z chladu.. tak sa opiť a opojiť dnes už čímkoľvek… Pod večerom, pri dobrom orgazme, ako telom prenikne hlas… a obrazy sa vyjasnia, telo život pocíti, ako vonia…., Oči otvorené, ani neveria… Napomína svoje ego, Už svieti slnko, už je dnes

Svet je desom zahalený, pýtame si ešte trocha… Pre hlúposti, čo preplakali času divokého , Kým blúdia a smútia… klišé zajtrajšky, … chcú aby lepšími neboli. S výrazom tej najhoršej…, Kožu prepichne krása, a život zas neznesiteľný.. plný Toho čo zabiť nedá sa, V ľuďoch, v tých kreatúrach…

Červené prsia, úzkosťou pršia, Okázalým dažďom… v miestnosti a za oknom … Na ulicu bez nádeje, ukazuj beznádejne… Utieram si nos, popod priezračné zrenice. Ticho a nemo hrozí ďalšia vlna radosti, Že v kryštáliku mihol sa život, bola tam kresba… … a možno klam. Ohradený a pustý… ako kopa, v kope krás. Pustých a zúfalých kilách […]

Mokré vlasy rozťahané po podlahe, po snoch zo včera… už si nepamätám…… Zasvietilo, umelé slnce… Diabol sa rehoce. Kopa nádeje, na mokrej dlani. … čakajú a „plakajú…….“ Malý nočný, sladký dezertík, mágia….. v pološere s polevou z depresie a beznádeje , prekrásna noc…. Lietam v mori potešenia. Za […]

Ako sa vníma. a vníma sa vobec… ? Svet? …tak zrazu a nečakane, možno odíde, s perami zašitými na slučku… zrazu, začala vidieť, v tom divnom svete prepchatom klišé… … čosi… vymazať to, čo sa tam zajtra vráti .hmla. želám si včerajšky bez tmavých kútov, želám si…? Svetlo na konci. Koniec na svetle.