Ja a vo mne je svet

Cez slzy sa ťažko rozpráva. Vstáva. Raduje. Ale každé nové ráno je novou šancou na to, aby človek zas pokašlal svoju ďalšiu možnosť. Možno. Opitý je tento svet slnkom, novou nádejou na šance a tvorbu klišé. Opití sú ľudia teplom marcového dobra – mesiaca kníh! Opité je ego slobodou. Alebo je to ročným obdobím alebo je to dobou ktorá nastáva, alebo je to […]

Počkajte na mňa, veď ja raz dostanem rozum. A potom budem dobrá. Smiechom vytrískajúce slzy zúfalstva. Smútky, šťastie zamkni do seba, city ľuďom viac už netreba. Sú smiešne všetkým i ostatnému svetu, už dávno nie sú tým prečo sme tu. Tak nám obyčajným ostáva len čakať, na čo? Nikdy sa nedozvieme. Všetko príde samo, s novým vychádzajúcim slnkom prvých […]

Ráno sa budievam, rozospatá. Často viem príčinu, len občas sa jej sama patrične obávam. Ani v tej najtajnejšej a najbláznivejšej predstave či myšlienke by mi nezišlo na um, že to čo ma v noci budí, nedá mi spať, a keď je súmrak už dávno v obláčikových perinkách, mne sa v hlave odohrávajú scény ako z tej najamatérskejšej telenovely. Akurát, že moje sny […]

Nakoniec bude všetko fajn…. ak niečo nebude fajn nebude to koniec… pochabé večery, nemožná vyrovnanosť, smiech a plač cez slzy úsmevu…. špicaté hroty diamantov zapichujú sa mi do tváre. Cítim chuť železa v ústach a na druhý deň tápam po tom čo je dávno stratené, po fragmentoch nádeje, ktorej skončila doba expirácie. Nútim sa nenávidieť svet, no […]

Rána sú také krásne, povedia nám , to všetko čo sa nepovedalo večer a to všetko čo sa po prebudení ešte povedať nestihlo, za šera ešte len vychádzajúceho slnka. A potom slastne zaspať a slová akoby sa rozplynuli v tom šere prichádzajúceho nového dňa. Sú také pravdivé a predsa také pominueľné.

Stretla som sa s otázkou : vysvetli súčastnú etiku a morálku. Zamyslela som sa, bol to test. Nevedela som odpovedať. Veľa som teda tomu učeniu nedala, v hlave sa mi čosi zrodilo, ale v zápätí som si pomyslela, aká odpoveď bude tá správna? Či stačia poučky, učebnicové pozitívne vysvetlenie čo to tá etika a morálka je , alebo to, čo a ako etiku a morálku aplikuje […]

Kedysi úplne nepodstatný doplnok ľudkeého oblečenia. Zelené, čierne, modré ani jedny zaujímavé či biele, boli aj biele ale neboli praktické. Rýchlo sa špinili. A načo nám deťom bolo treba kupovať biele ponožky. Mali sme ružové , chabé, modré, nevýrazné. Dnes zažíva ponožkový priemysel obrovskú revolúciu. Ponžky nájdeme z nekonečného množstva druhov, na […]

Dobré ráno do sveta zapršaných sviatkov, ktoré nám dávajú silno pocítiť, že už nie sú tým čím boli. Pri notebookoch blogujúcich ľudí, čo sa vykašlali dokonca na televíziu aj dnes, kedy sa kanály predbiehajú v najopozeranejšom filme, ktorý vie pobrnkať na emócie nejedného z nás. Vsetko okolo len tak kričí : Čo sú to preboha sviatky? Fuj! Sú to smrady z klobás, […]

Zázraky sa nedejú, prečo? Sú vypredané už ich niet… Tak urobme krásne niečo… Kvoli čomu by sme zas milovali svet. Zázraky prestali fungovať, Už nie sú tým čím boli… Ludia ich možno prestali kupovať, Zostali sme ako holí. Zázraky sú vzácne veci, Vedia dať životu to čo treba, Ktosi povie: samé keci! Je smutné, že ich svet už nemá Hladať ich je márne […]

Ako vznikli ponôžky Voľakedy, na území dnešného stredného Poľska, bývala ženská, ktorá nemala práve v tej dobe najlepšiu povesť. Pretože ženy, ktoré sa usmievali za zlotý by si nejeden pochválil. Mala aj troje šaty, trojo topánok z toho bol jeden pár topánok čierny tak aby ladil k čiernym šatám. To keby niekto zomrel, a bolo by trebalo ísť do kostola. Tam len […]