Ja a vo mne je svet

Dobré ráno do sveta zapršaných sviatkov, ktoré nám dávajú silno pocítiť, že už nie sú tým čím boli. Pri notebookoch blogujúcich ľudí, čo sa vykašlali dokonca na televíziu aj dnes, kedy sa kanály predbiehajú v najopozeranejšom filme, ktorý vie pobrnkať na emócie nejedného z nás. Vsetko okolo len tak kričí : Čo sú to preboha sviatky?  Fuj! Sú to smrady z klobás, pečených „cigánskych“, medoviny a  vareného vína. Sú to milióny ľudí, šliapajúcich si po hlavách, lebo chrámy konzumu sú každú nedeľu preplnené do prasknutia relaxujúcimi metrosexuálmi a pipkami na vysokých podpätkoch, len pre to aby prezentovali svoje nové outfity. Sviatky sú klamstvami zvábené mysle, ktoré podlahli farebným papierikom na obaloch a mysliac si, že nakúpili naozaj výhodne sa postarali o prémie obchodných reťazcov. Súťažiace jedince, predbehujúce sa v tom kto viac zožerie, a potom kto viac zhodí. Sviatky sú už dnes preteky. Preteky s časom, s peniazmi, s ľuďmi. Sú nočnou morou slabo zarábajúcich a prepychovou nudou bohatých.