Zamätové pery, blížia sa ku mne, strach mnou prechádza vo vlnách vzrušenia, dýcham prerývane, akoby som to ani nebola ja, ale odkiaľsi, na seba len letmo s malým nezáujmom pozerám. Zrenice nastražené a farebné. Čakajú čo sa stane, či sa premení zviera v beštiu, alebo ostane v tyrkysovej hlbočine hlúpych nápadov. Kopa pohľadnicových obrazov vysiacich nám nad […]

Pozerala sa kúskom pozdvihnutých žalúzií na mesiac, falošný mesiac odrážajúci sa v jednej z mlák, ktorá bola cez cestu na parkovisku, ktoré celý deň pozorovala. Ako ľudia chodili na obedy a potom, aj posledné auto ako odišlo domov. A falošný mesiac nebolo nič iné ako jedna z lámp odrážajúca sa vo vode, deň predtým napršaných mlák. Tam nie je mesiac ani […]

Je to ako pozerať sa cez špinavé, nepriehľadné okno do starého a opusteného domu. Dýcha všetkým tým, čo sa tam pred tým udialo a predsa je pre každého iného symbolom, ktorý je vyrytý v „tabulke rase“ všetkých ľudí. Záhadné sú všetky tieto cesty, záhadné sú osudy starých domov. Záhadná je i hodnota človeka. A keď sme už pri tom i nekonečne nízka. […]