Ja a vo mne je svet

Zamätové pery, blížia sa ku mne, strach mnou prechádza vo vlnách vzrušenia, dýcham prerývane, akoby som to ani nebola ja, ale odkiaľsi,  na seba len letmo s malým nezáujmom pozerám. Zrenice nastražené a farebné. Čakajú čo sa stane, či sa premení zviera v beštiu, alebo ostane v tyrkysovej hlbočine hlúpych nápadov. Kopa pohľadnicových obrazov vysiacich nám nad hlavami, stačí si len odtrhnúť, aj z oblohy, zo slnka, z oblakov….. všetko je na predaj, dnes, aj slzy, duša, plač aj  hodnota človeka. Všetko sa dnes dá kúpiť, vymeniť, zahodiť. Krásna , zamatová doba. Len tie pery tam akosi nesedia. Po dlhom búchaní, sa predsa otvorili, dávno zamknuté dvere,  a citová milenka pochopila svoju hodnotu a vykašlala sa na život.  Tak raz , zas vo svete zavládol kľud a satirická harmónia. A keď sa pozerá na tých všetkých , ona, vie že je to len fraška, že tak nedokonalé veci nemôžu predsa existovať. Sklopí zrak, nie je viac svet hoden tejto vďaky. Pozrie znova na oblohu, no nie je tam….  neexistuje,  teraz nevie či ona či ten svet…..