Vytriasa si z rukáva, len tak,
Všetko to, čo bolo.
Bolí?
Nebolí.
Bude?
Nebude.
Stráca pocity, jeden po druhom, nemrzí ju.
Chápe, vie, chce, vidí,
Svet, v inom svetle.
A tie postavičky? Čo hovoria si ľudia?
Ach, škoda. Žiť len tam kde nie sú….!
S dreveným úsmevom, stráca ich z dohľadu.
Opať, chutí, žije, prijíma, je. Ona.
Vie to. Všetko. Ochutnáva slasti,
Jednu po druhej. Chuť hviezd, neba, dúhy,
Nebo, peklo, ona, sex !
Ostáva tam, kde srdce jej jaší. V sebe.
O, chutné sú také chvíľe. Hrejú, sa smejú.
Smeje sa , častejšie, lebo vie,
Končekom jazyka prechádza po chrbte jemu,
Svetu.
Vešia na trámy, uťahuje slučky, kol krku.
Bláznivý rehot.
Všetkému, všetkým, jemu – svetu.
Bláznivé živly spútané tam,
V nej, na nej, okolo nej.
Z nich, na dlaniach prináša, dáva…
Farbu, svetu,…. svojmu.
Iný, si nezaslúži.
Celá debata | RSS tejto debaty