Z drahých obrazov, vyrezávam si stredy, a lepím si do hajzla, nech sa moje oči nenudia, ked konám nečisté veci. A tie slizké jaštery, čo sa trápia a smejú a zas trápia. So zarámovanými hlavami, prepínajú si tváre ako programy. Na narodeniny dostávať kľúčiky od ďalších a ďalších komnátok. Každá k inému kúzlu života. Odomkýnať diveročká do svetov. A potom že, […]

…. rýchle kradnutie spánku i času, nahé rána, ešte spím…. Áno, hovorí možno, možno kričí áno. Prepadnúť vášňam, do matky prírody, pozdraviť mesiac, perami vlhkými. Do snov vnikajú krásy pozemské, len spať, len spať…. Dni sa vpíjajú do tela a slnko je nenormálne zubaté. Za svitu mesiaca rodím sa, beštia… Na pokraji toho čo vydrží, chce […]

Vstávajhúce ráno, pomaly odliepa sa od zeme. Kýcha, milión krát za jednu sekundu, zrkadlo smeje sa mu. Tmavé kruhy pod očami, svietia už viac ako mesiac. Červené oči, plný nos. Vyrastené pokusy o perfektnosť, už sa nedá klamať, už vidno príliš veľa nefarebných miest. Ceckaté upratovačky, ponad okuliare ohovárajú zajtrajšky, nadržaní vysušenci očami […]

„…… há !, Rozcapila oči, ako puklice, pozerala do fialového svetla. „Predstav si, že sebectvo sa dnes už netrestá…“ “ To nemôže byť možné…., už platia nové zákony?“ Skutočne, sadol si obďaleč a pozoroval ako jej puklice uprene ale strnulo hľadia, pozerajú. Hudba nehrala tak hlasno aby nebolo počuť šialené srdce. […]

V hádankách pokúša sa uspieť, nesmelá myšlienka nádhery. Nad ňou krásy s krásami, plodia v neslušnom styku hriešne neplechy. Je miesto z ktorého chodia autobusy do všetkých kútov sveta. Nebojí sa diaľok, výšok. Myšlienka, kockatými kúskami, deravá od striel do duše, pozerá sa niekam daleko. Niet návratu z toho miesta, je nekonečné. Nápadmi poskrývanými po […]