Zabudla som zo včera….
A každý je nový, hlúpy, a zas a zas….
To všetko zlato z hlavy, vytriasla som v noci,
keď som behala nahá po lúkach, o polnoci po polnoci
Keď nahliadam do tajomstiev divných ľudí,
Vždy v pravý čas, dostanem za ucho…
od reality, to pripomenie čo sú…
S návodmi pre dokonalý život,
v multi balíkoch už pri narodení.
A zadarmo ich množiť, aby nevznikali divné stavy…
Aby všetci vedeli, ako jeden druhému….
A to klišé plynie, ďalej sa rozlieva…
Kvety už vo váze nastrkané, hocijako…
Rýchlo! tú starú nepotrebnú zavesiť na klinec,
no pred tým spáliť aby neostal zbytočne spomínať…
A tá nová nech je tým čím bude….
Celá debata | RSS tejto debaty