Upísať sa peklu,
ach, ako na seba môžeš hľadieť?
…buď ticho, zrkadlo…. veď nemaš svoju tvár….
……..ale je, vždy iná
nenávidím tých tisíc podôb…
Fuj, aké prízemné, fuj,
to čo vidím …!
to, na čo svet vyhadzuje všetok odpad – ľudstvo.
Spoza niečoho nakúkam, nezávidím… ľutujem…
vôkoľ krásy vôkoľ nádheru,
to jej plytvanie , tú jej dnešnú zbytočnosť,
opradenú pavučinou slepoty,
ju nevidno ju úbohú udupali v blate,
v snahe stať sa
kričiacim, najkrajším, najlepším…
v snahe stať sa odpadom .
Celá debata | RSS tejto debaty