Fascinovať sa silou, je to ako ten prvý pohľad, kedy je všetko tak ako má byť… a vie. Tak ako z luxusu sa môže roztekať hnev a slabosť vnútra, horká chuť železa studeného na líci, cítiť náhlu bolesť a vedieť že toto je realita, tá najlepšia aká sa práve deje. Tá chuť žitia, aká je zrazu silná, ty úbohá mrcha, máš to v tej hlave v poriadku? […]

Niekedy je uveriteľné, neuveriteľnejšie ako cítiť, predsa len tie vpichy ihiel….. Tisíca dojímavých slov, v tichu ľudskej obyčajnosti…… Piedestál nás je plný, len ticho sledovať kto vynesie svoju smútočnú reč ako prvý…. Predať dušu diablovi, krajšia zmluva s peklom…. A potom zaliezť, bo výslnie vyčerpá….a znechutí… Kam […]

Posadiť sa na piedestál a sledovať to mravenisko podivnej nerozdielnosti, tie tuctové tvory a smiať sa, ….. smiať. Cudzina, ty prekrásna mrcha, vábiš a ja ťa milujem, čoraz viac. Slnko sa v tebe rozlieva, neuveriteľne krásne… možno nikde krajšie, ako tam kde žijú…. Chyť ma za ruku a nalej mi môj osud, zelený mok víl, po sladkom chrbte steká […]

Nepamätať si radšej nič….. Telo uletelo pod tiažou bolesti, padalo na dno tak dlho … A bolesť oslobodzovala, zlé čo existovalo, s krovu a chrastami vychádzalo slnko a svet dostával farby…. sa otvorili zrenice široké, na kožu, silou mocou mravy , tentokrát nemravné…. Ničí a páli , vie to…. Ktosi o nej raz povedal že ona je život….. Práve […]