. až. ?

14. októbra 2013 16:16, Prečítané 1 610x, mishi, teraz

Niekedy je uveriteľné, neuveriteľnejšie ako cítiť, predsa len tie vpichy ihiel…..

Tisíca dojímavých slov, v tichu ľudskej obyčajnosti……
Piedestál nás je plný,

len ticho sledovať kto vynesie svoju smútočnú reč ako prvý….
Predať dušu diablovi, krajšia zmluva s peklom….
A potom zaliezť, bo výslnie vyčerpá….a znechutí…

Kam až je schopná padnúť myseľ….

Ta úbohá…

Predávať svoju spracovanú kožu, vo farbách póz …

Hodnotiť druhé osudy….a pominuteľné hodnoty?
Kam až sme schopní zájsť….?

….. až ?

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

. neprečítaný.

08.04.2017

Pod pažami zaseknuté háky, za ušami jeho oči …, Vonku snežili lupene, tie prekliate, z kvetov jari… … zabijú ťa… tráp moje zmysly , padám na hranu , jemne stekajú vlasy, prúdom do hrstí … smiechu a špiny Nestojím na zemi … des, dojatie a stud. Niekto ťa vzal a obrátil naruby. Vedome pritakám, slučke okolo krku, „Ako sa to ku mne [...]

. presvedč.

20.10.2016

utopiť psa a s ním i svoju mačaciu dušu… každý deň si zúfalo žiadať o viac času… vzrušením plynie tisíckrát rýchlejšie, tak mi zas, strč prst do úst… pod nami priepasť, tisíca uhlov pohľadov.. doba… tak nádherne klzká.., zviaž mi ruky za chrbát a obes nádej, presvedč, že básnici neklamú…

. zbytky.

17.01.2016

Ranné zore píše na rozmočený inkoust, papierom. Vločky milióna metafor života, padajú do mojej roztrhanej hrude. Hmla medzi stromami, hry a ľudia, ktorí ich tak ničia… pália. Slasť! Dym stúpajúci z polí čerstvej matky zeme. Milión kilometrov domov… nie a nie sa tam opäť vrátiť… Milión želaní prerečie cez lačnú papuľu, kým zabijem svoju podstatu. [...]

Najnovšie správy