…. existuje ešte aj dnes úpadok? Ak áno, akú má formu a hranice ?
A ráno sa zrkadlo začína trieštiť, po zemi postúpané šľapaje od krvi,
z nôh vyberám tisíce rokov nešťastia…..
A dívať sa iba do steny… Kam si sa podel rozum!
S narastajúcim vekom otvárajú sa oči,
zrenice strácajú farbu a svet tlačí na páku,
pred srdcom kope do dverí železná bota…. Bojí sa otvoriť … Už zas ?
Vzpieram sa na zemi srieň po nohách mi stúpa k duši,
zamŕza chlad v čiernej útrobe ….
Skáče a padá, hrana už nestačí, cítiť má svoje hranice, zatvorené v kobke,
s vynálezom storočia , svojimi kolečkami…..
Plánuje spásu sveta.. len zabudla na seba….
Vie to…..
Cudzina dáva chladný bozk na dobru noc,
sa preberám ráno mŕtva a večer ožíva,
slastná a krásna štetka vo svojej klietke tancuje aby prilákala obdiv, v skutočnosti je tá klietka domov,
štípe v očiach a páli, pohľad a povaha ten zjav, čo klame,
za uchom inotaj…
Pláva davom a závoj z pohľadov hladu ťahá za sebou…..
Zviera či človek, prebolieva dušou v tomto prekrásnom svete, kde existuje láska a sex…..
Tak stačí zavolať a ja sa zaľúbim a svet bude na chvíľu prekrásny pre teba….
Taký, ho ja urobím ..
….a pak ráno si oblečiem smútočné a ľahnem do rakvy vyslanej vanilkovým krémom. Oslávim zrod a vydávim sa na svoje sny…..
Lebo tak zaryto uctieva svoje ego, v okovách čaká na popravu…
Prekrásny život : „Nalej ešte jeden, ešte nie je záverečná….!“
A nechaj ma domnievať a dosnívať …..
Vie to …..
A nakoniec …..“vzchop sa hlupák, a posuň sviatky niekam na leto….! „
Lebo smútok ťahám z päty…
Ako zas nahromadiť toľko medu a škorice ….
Utopiť ryby, prevariť lásku a upražiť emócie , tento rok bio a trocha z plastu….
Krúti hlavou nad poriadkom v duši , zas sa nestihla spamätať…. Prečo sú každý rok? A také isté…. Sedí za dverami, tam sa už nacvičujú úsmevy a dobrota, jej sa na skúšku nechce…..
A význam stále nenachádza….. ,“to bude preto lebo si sebec… těší ma, smekám před Vámi….
Vie to….
Celá debata | RSS tejto debaty