. blog a mínus jeden deň.
1. júla 2014 17:27,
Prečítané 1 646x,
mishi,
Nezaradené
Zo všetkého toho tápania vytekala čistá a krásna,
jednoducho dokonalá útecha.
A radosť z vánku na ramenách, boľavých rukách a v tvári strach zapletený do vlasov z ohňa,
v očiach sila zeme a v rukách tá krása, ktorá tak bolela….
Život šteká hrdlom plným zlata,
dopadá však ako odpad, na zemi nie je vystlané…
A v kurníku, kam ona nepatrí,
noc a deň striedajú hlúposť postavenú na stupienku víťazov.
Nádherné no posledné, obdobie rebelie…
Pokúsiť, ešte si zaželať o vrátenie času, že toto bol neplatný pokus…
Toho najhoršieho obdobia, toho slastne krásneho……
08.04.2017
Pod pažami zaseknuté háky, za ušami jeho oči …, Vonku snežili lupene, tie prekliate, z kvetov jari… … zabijú ťa… tráp moje zmysly , padám na hranu , jemne stekajú vlasy, prúdom do hrstí … smiechu a špiny Nestojím na zemi … des, dojatie a stud. Niekto ťa vzal a obrátil naruby. Vedome pritakám, slučke okolo krku, „Ako sa to ku mne [...]
20.10.2016
utopiť psa a s ním i svoju mačaciu dušu… každý deň si zúfalo žiadať o viac času… vzrušením plynie tisíckrát rýchlejšie, tak mi zas, strč prst do úst… pod nami priepasť, tisíca uhlov pohľadov.. doba… tak nádherne klzká.., zviaž mi ruky za chrbát a obes nádej, presvedč, že básnici neklamú…
17.01.2016
Ranné zore píše na rozmočený inkoust, papierom. Vločky milióna metafor života, padajú do mojej roztrhanej hrude. Hmla medzi stromami, hry a ľudia, ktorí ich tak ničia… pália. Slasť! Dym stúpajúci z polí čerstvej matky zeme. Milión kilometrov domov… nie a nie sa tam opäť vrátiť… Milión želaní prerečie cez lačnú papuľu, kým zabijem svoju podstatu. [...]
Celá debata | RSS tejto debaty