. tratí sa.

26. októbra 2012 11:29, Prečítané 1 723x, mishi, Nezaradené

Prečo vždy klameme keď žmurkáme….

kus niečoho čo sa neposunie ďalej …

na jeho konci radosť,

a pred očami to krásne…slepé,

s radosťou každé ráno bozkávať ruky tomu druhému….

len nepriznať ako hlboko sme schopní padnúť…..

len nepriznať ako nízko už sme…

už dostáva ľudský rozum

už je koniec.

Mravov

a zvláštna,

ani ihly ani tyrkys,

čo už robiť s takým telom…

ruky prázdne,

onemeli.

A svet ide a kazí sa…

po zemi plazí,

je už neskoro…?

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

. neprečítaný.

08.04.2017

Pod pažami zaseknuté háky, za ušami jeho oči …, Vonku snežili lupene, tie prekliate, z kvetov jari… … zabijú ťa… tráp moje zmysly , padám na hranu , jemne stekajú vlasy, prúdom do hrstí … smiechu a špiny Nestojím na zemi … des, dojatie a stud. Niekto ťa vzal a obrátil naruby. Vedome pritakám, slučke okolo krku, „Ako sa to ku mne [...]

. presvedč.

20.10.2016

utopiť psa a s ním i svoju mačaciu dušu… každý deň si zúfalo žiadať o viac času… vzrušením plynie tisíckrát rýchlejšie, tak mi zas, strč prst do úst… pod nami priepasť, tisíca uhlov pohľadov.. doba… tak nádherne klzká.., zviaž mi ruky za chrbát a obes nádej, presvedč, že básnici neklamú…

. zbytky.

17.01.2016

Ranné zore píše na rozmočený inkoust, papierom. Vločky milióna metafor života, padajú do mojej roztrhanej hrude. Hmla medzi stromami, hry a ľudia, ktorí ich tak ničia… pália. Slasť! Dym stúpajúci z polí čerstvej matky zeme. Milión kilometrov domov… nie a nie sa tam opäť vrátiť… Milión želaní prerečie cez lačnú papuľu, kým zabijem svoju podstatu. [...]

Najnovšie správy