. presvedč.

20. októbra 2016 15:18, Prečítané 2 482x, mishi, Nezaradené

utopiť psa a s ním i svoju mačaciu dušu…

každý deň si zúfalo žiadať o viac času…

vzrušením plynie tisíckrát rýchlejšie, tak mi zas, strč prst do úst…

pod nami priepasť, tisíca uhlov pohľadov..

doba… tak nádherne klzká..,

zviaž mi ruky za chrbát a obes nádej,

presvedč, že básnici neklamú…

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

. neprečítaný.

08.04.2017

Pod pažami zaseknuté háky, za ušami jeho oči …, Vonku snežili lupene, tie prekliate, z kvetov jari… … zabijú ťa… tráp moje zmysly , padám na hranu , jemne stekajú vlasy, prúdom do hrstí … smiechu a špiny Nestojím na zemi … des, dojatie a stud. Niekto ťa vzal a obrátil naruby. Vedome pritakám, slučke okolo krku, „Ako sa to ku mne [...]

. zbytky.

17.01.2016

Ranné zore píše na rozmočený inkoust, papierom. Vločky milióna metafor života, padajú do mojej roztrhanej hrude. Hmla medzi stromami, hry a ľudia, ktorí ich tak ničia… pália. Slasť! Dym stúpajúci z polí čerstvej matky zeme. Milión kilometrov domov… nie a nie sa tam opäť vrátiť… Milión želaní prerečie cez lačnú papuľu, kým zabijem svoju podstatu. [...]

. podobnosť.

13.09.2015

Domov ostáva len ako pojem na stranách kníh, ktoré zapadávajú prachom. To čo časom vypáchne z človečiny a osobnosť zas vonia ináč. Spomienkové vône diaľav, toho bezdomového torza človeka. Jeden krát lásku a jednu túžbu… pridaj si druhého, toho človeka a zahraj tango, pre neho , pre dvoch, ktorých na to predsa treba. Uprac a zameť svoj život niekomu pod rohož, [...]

Najnovšie správy