Stretla som sa s otázkou : vysvetli súčastnú etiku a morálku. Zamyslela som sa, bol to test. Nevedela som odpovedať. Veľa som teda tomu učeniu nedala, v hlave sa mi čosi zrodilo, ale v zápätí som si pomyslela, aká odpoveď bude tá správna? Či stačia poučky, učebnicové pozitívne vysvetlenie čo to tá etika a morálka je , alebo to, čo a ako etiku a morálku aplikuje spoločnosť dnes.
Dielo Jozefa Gregora Tajovského je typickým obrazom vtedajšej spoločnosti, a aj výsledkom toho čo bolo, k „ponúknutiu“ na zobrazenie. Dedinčania zmietaní okolnosťami , spoločensko-politickými „hrami“ vtedajšej vládnúcej vrchnosti, alebo vývojom a pozostatkami bojov za národné uvedomenie. Nemôžeme im zazlievať fakt, že boli chudáci, roľníci alebo sa hrali na pánkov, akými vôbec neboli. Človek sa vtedy radšej staral o svoju roľu a niekoľko hladných krkov, ktoré mal doma a samozrejme – sa modlil. Ľudia menej pachtiaci po vzdelaní slúžili preto autorom druhej vlny Slovenského realizmu ako námet na zobrazenie dedinského obyčajného človeka so všetkými jeho trápeniami, neresťami či problémami. a tí viacej šikovní písali a realizovali sa ináč. Zobrazenie problémov vtedajšej spoločnosti malo mať poučný a moralizujúci charakter. Ale bola snaha vtedajších autorov skutočne na mieste? Darilo sa im dostatočne moralizovať a napomáhať zobrazovaním, krás i hrôz obyčajného človeka ? Či hádam dnes neplatí všeobecné pravidlo , že dejiny sa opakujú?
Ale poďme na to pekne poporiadku. Snáď za najťažší a najčastejčie pranierovaný problém v diele Apoliena je pokladaný alkoholizmus. Možno pre to, že k alkoholu sa bolo i je veľmi ľahké dostať, je legálny a vždy bol. Dnes , povedzme si pravdu, nalejú každému pokiaľ „pekne poprosí“! Ale ako taký alkoholozmus potom mohol ovplyvniť samotnú Apolienu?
Toto je však druh závislosti, ktorý si poškodený človek nenesie len sám. Tým čo z neho robí dokáže narobiť nemalé problémy nie len svojim najbližším. Apoliena bola teda pasívnou obeťou alkoholu. Jej otec ju bil, čo spôsobilo jej hluchotu a tak ju autor v diele menuje podľa toho čo jej prináleží – A poliena – ako poleno hluchá. Majstrovský opis, síce krátkeho diela nám tvorí obraz úbožiatka, ktoré nesie svoj osud. Dalo sa vtedy inak? „Veď čo by len ľudia povedali“ Myslím , že postava ktorá sa vzoprela svojmu osudu v tomto období, pokiaľ nešlo o blaho národa, alebo obrodenie , morálku či inú mravnú vec by vo vtedajšej Slovenskej literatúre bola maximálne neprípustnou. Ešte by sa naša literatúra mohla stať zaujímavou.
Nešťastnica Apoliena sa teda nenarodila pod šťastnou hviezdou. Tak potom sa treba opýtať, či bol jej osud dávno predurčený na zánik alebo si za to mohla sama. Kdeže, bola vytvorenou postavičkou z pera Tajovského, zbierky príbehov Smutné nôty , snáď nám len ostáva dúfať, že nebola reálna, čo sa možno nikdy dnes už nedozvieme.
Hrozivý je fakt koľko „Apolien“ existovalo reálne v tých časoch a dnes. V minulosti to bolo obrovské tabu. Teda nie je pravdou že bolo menej spoločenských neduhov a ľudí, ktorí nie sú pre naše oči zrovna potešením. ale sa „tutlali“, skrývali, nehovorilo sa o nich. I keď dnes je postavenie postihnutého človeka v spoločnosti, v niektorých prípadoch len dobre skrývaný alibizmus. Bijeme sa do pŕs , my, sme humánni ľudia, nerobíme rozdiely. Všimol by si ich, s prepáčením , aj slepý a vyvalil oči. V minulosti bolo však postavenie hendikepovaného človeka v spoločnosti dosť značným problémom. I keď dnes ide hlavne o problém v legislatíve, čo sa týka možností a zabezpečenia niektorých vecí pre týchto ľudí, výhodou je iba ak, modernejšia spoločnosť? Konštatovanie alebo otázka ?
Posmešky, bitky, krutosť to bolo v minulosti ich údelom. Spoločnosť im nepodávala láskavú ruku pochopenia, buď i oni sami chápali realitu a stávali sa z nich zatrpknutí ľudia, nenávidiaci svet alebo naivné kreatúry, ktoré v podstate boli šťastné v tom svojom.
Spoločenské pomery teda neboli ničím príjemným v období realizmu, ktorý neúprosne selektoval panstvo od poddaných či služobníctva. No skutočnosť bola často iná ako by sme mohli na prvý pohľad vyčítať z vtedajších sociálnych rolý a statusov. Páni boli často „neohrabané prasatá“ a svojmu služobníctvu dávali svoju moc často najavo bitkami, neplatením a inými dnes absolútne nepriateľnými spôsobmi. Len či to tak v skutočnosti je, či sa spoločnosť aj v dnes nazývanej modernej a morálnej dobe, naozaj správa, tak ako sa patrí.
Deti v chudobnej rodine sú čosi z iného súdka, hoci voľakedy a hlavne na dedine bolo povedomie niečoho ako sex obrovským tabu, platilo asi pravidlo „ Milujte a množte sa“, tak potom aký by to bol poslušný dedinský človek a k tomu zarytý kdesťan, keby nekonal vôľu božiu. Hoci o tom by sa tiež dalo diskutovať, zámerom vtedy asi nebolo oživovať spoločnosť stále novou generáciou, ktorá môže priniesť to alebo ono.
Deti sa robili, deti sa plodili. Peniaze neboli, pokiaľ neboli panské a preto zažívali nepekné osudy. Pýtať sa preto, či tomu dnes chvalabohu tak nie je , je asi zbytočné. Odpoveď každý z nás pozná. Môžeme to teda nazvať aj takým moderným spôbobom postavenia detí v chudobnej rodine. Hoci neporovnateľné a paradoxne také rovnaké sú situácie dietok vtedy a dnes.
Mohli by sme predpokladať, že posledným problémom v diele, ktorým sa zaoberá autor, alebo sa naň snaží poukázať bola vtedajšia pasivita národa, čo nemusí byť aplikovateľné a podobajúce sa dnešnej situácii. Skutočnosť a jej konštatovanie nechávam pre tento prípad otvorené. Dokazovať , hádať sa, polemizovať či diskutovať by sa o tom dalo naozaj dlho. Veď ani naše dnešné ideálne zriadenia nie sú , ako sa hovorí, všetkým ľuďom pochuti.
Na záver , ako už zvykom býva prichádza hodnotiace stanovisko. Áno, bolo to vtedy tak. Všetko toto sa s určitou platnosťou dialo, alkoholizmus plodil ruka v ruke s pocitmi nadradenosti násilie. Tie najmenčie generácie si vtedy prechádzali peklom detských snov a neprípustnosťou dnešnej výchovy detí. Tabuizované témy, ktoré bili do očí občanov svojim do neba voľajúcim alibizmom. A v konečnom dôsledku stará veľká pravda „Slováci – národ holubičí“. Bolo a je to smutné. Čítať o tom nie je príjemné zo študentského hľadiska a len veľmi málo ľudí si spomenie práve na podobné diela v starobe keď je na to v podstate najviac času…..?
Celá debata | RSS tejto debaty