Ja a vo mne je svet

Nakoniec bude všetko fajn…. ak niečo nebude fajn nebude to koniec… pochabé večery, nemožná vyrovnanosť, smiech a plač cez slzy úsmevu…. špicaté hroty diamantov zapichujú sa mi do tváre. Cítim chuť železa v ústach a na druhý deň tápam po tom čo je dávno stratené, po fragmentoch nádeje, ktorej skončila doba expirácie.  Nútim sa nenávidieť svet, no pritom ho horko milujem. Snažím sa nepadať niekam odkiaľ nie je návratu, no pritom sa nechávam unášať prúdom skazenosti a tej najzákernejšej špinavosti, ktorá existuje vo svete ľudí.  Cítim, že miznem…..