Hrejivé pohyby mihálníc, oznamujúce, že cesta je voľná všade tam, kam si len môže človek zažiadať a zaželať. Strety s ľudskými bytosťami sú také namáhavé a komplikované. S chuťou letného dňa v ústach, priviera očičká pre to aby ňou prešla vlna vášnivého vzrušenia aby precitla do tohto nudného sveta. Skáče do neznámej tyrkisovo modrej hlbočiny imaginária farieb, tvarov či výrazov. Pomaly prchá, do vzduchu presýteného ľudskou nenásytnosťou. Zas, raz tam, kde mnohí už boli a ona , ako novinka dnešnej doby ohuruje pochybné rady súdiacich. Hambí sa za svoju povrchnosť! Hambí sa za to čo nám chutí! V neprestávajúcom boji o samú seba, so sebou, roky vedúcou túto jej malú vojnu, sa vzdáva a prosí o podpísanie mieru. Cíti a bojí sa, že všetko raz skončí. A tak , kým sa niečo kvoli nej nestane, nemá dôvody na nové orgazmy….
Celá debata | RSS tejto debaty