Z drahých obrazov, vyrezávam si stredy, a lepím si do hajzla, nech sa moje oči nenudia, ked konám nečisté veci.
A tie slizké jaštery, čo sa trápia a smejú a zas trápia. So zarámovanými hlavami, prepínajú si tváre ako programy.
Na narodeniny dostávať kľúčiky od ďalších a ďalších komnátok. Každá k inému kúzlu života. Odomkýnať diveročká do svetov.
A potom že, svet je skvelé miesto kam sa narodiť, a každému z nás tečie po tvári jeden pluvanec. Za malé výčiny celého ľudstva. Moderný človek je dnes ten čo čaká pred obchodmi a žobre. Ten čo sa opíja pocitmi tých najlacnejších fejkov, na ktoré iní ani okom nemrknú.
Moderný človek je ten, čo smrdí závisťou a pýchou kdesi vonku na okraji mesta, čo má červenú tvár, hnisavé zuby a zvesenú hlavu pod plecami.
Moderný človek ten, čo stratil všetky nádeje a ideály na normálny život.
Bezdomovec. Socka, špina, ľudské nešťastie – je moderný človek.
Prestrašené pocity keď tancujem na hrane zákonnej normy a ešte krajšie keď sa chtiac nechtiac zošmykávam dole popri nápise peklo. Sú, len ich treba začať vidieť.
Keď žeravé telo tečie po skalách, srdce, uzol žuly a diamantu, poskladané bez života obdarúva divími údermi hruď. Príliš dlho a krásne sa dá žiť…
Existuje jedna jediná čistá a dokonalá, ja, telo srieňom p(o)rikryté…..
Celá debata | RSS tejto debaty