. koláčik.

25. novembra 2011 15:35, Prečítané 1 345x, mishi, Nezaradené

Do nosa nasnežilo, náhle radosti.

Do večera zmizne, ľanová nádielka.

Poupratované v hlave, teraz s vôňou ihličia.

Drôtikmi, začneme si šponovať kútiky,

pre dlhé úprimné úsmevy.

A do stredu života…..

strčili mi strom, živý…!

Nik neprišiel povedať, že

Kristus sa štveria na kríž,

že každý večer, budeme si, jeden druhému,

vylievať med na hlavy…

háčikom na ryby, za nos, za pery, gamby…

žiadne živé ryby, zdochlinky vo fensi klišé….

ešte novembrové ešte nesmelé….

Sviatky.

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

. neprečítaný.

08.04.2017

Pod pažami zaseknuté háky, za ušami jeho oči …, Vonku snežili lupene, tie prekliate, z kvetov jari… … zabijú ťa… tráp moje zmysly , padám na hranu , jemne stekajú vlasy, prúdom do hrstí … smiechu a špiny Nestojím na zemi … des, dojatie a stud. Niekto ťa vzal a obrátil naruby. Vedome pritakám, slučke okolo krku, „Ako sa to ku mne [...]

. presvedč.

20.10.2016

utopiť psa a s ním i svoju mačaciu dušu… každý deň si zúfalo žiadať o viac času… vzrušením plynie tisíckrát rýchlejšie, tak mi zas, strč prst do úst… pod nami priepasť, tisíca uhlov pohľadov.. doba… tak nádherne klzká.., zviaž mi ruky za chrbát a obes nádej, presvedč, že básnici neklamú…

. zbytky.

17.01.2016

Ranné zore píše na rozmočený inkoust, papierom. Vločky milióna metafor života, padajú do mojej roztrhanej hrude. Hmla medzi stromami, hry a ľudia, ktorí ich tak ničia… pália. Slasť! Dym stúpajúci z polí čerstvej matky zeme. Milión kilometrov domov… nie a nie sa tam opäť vrátiť… Milión želaní prerečie cez lačnú papuľu, kým zabijem svoju podstatu. [...]

Najnovšie správy