tak, život…
…dostaneš, ani nepýtaš,
sú ústa medom zalepené,
oči do snov postrihané, farebné, maľované…
je trblietavý srieň na srdci, o polnoci, po polnoci…
je hľadkanie strieborných jednorožcov,
zlatom popretkané hrivy..
slané chuťe, kyslé tváre ,
na diamantových podnosoch snídajú sirôtky…
sú kockaté oči nemé, očistené ,
duše meďou pohľadené…
platinové lásky….
do úst si zobralť kúsok čokolády…..
nech sa jemu, na jazyku rozplynie….
a čas ti buď hryrie riť, alebo kvapká…
kropajami z čela, z lačných pier…
zápasy toho, čomu už nehovoríme slnko,
a rána, ktoré nám dávno prestali patriť…
to je to, rokmi ospievané klišé…
kúsok k smrti bližšie…
Celá debata | RSS tejto debaty