Hovor s ňou, vyslovené, nevyslovené. Hovor s ňou, veď len to jediné nemusíš… Hovor s ňou, ona je nemá! Pozri na kus strachu, bojí sa Pozri na to, čo desí sa teba.. Ty a tvoje, kadejaké… Hovor s ním, pozri je ticho… Hovor s ním, veď nevie čo povedať… Nehovor , lebo slovami plynú slová…. Kam ich poslať, potom […]

Míňa ma rovina za rovinou, srdce plače. Biele zuby ukazujem do kukurice. Sladké, červené ako farby neba večer. Ked horúčka jej dáva dobrú noc. Krásy, krásny, ten kĺud a mier, kde sa to dnes dá nájsť? Len sama v sebe tápať musím, ako sa dá na celý svet zabudnúť, jedným razom. Pomaly si ukrajovať z vatičky, obláčikov farebnej dúhy nad mojou hlavou. Vnárať sa do […]

Vytriasa si z rukáva, len tak, Všetko to, čo bolo. Bolí? Nebolí. Bude? Nebude. Stráca pocity, jeden po druhom, nemrzí ju. Chápe, vie, chce, vidí, Svet, v inom svetle. A tie postavičky? Čo hovoria si ľudia? Ach, škoda. Žiť len tam kde nie sú….! S dreveným úsmevom, stráca ich z dohľadu. Opať, chutí, žije, prijíma, je. Ona. Vie to. Všetko. Ochutnáva slasti, Jednu […]

Je to ako pozerať sa cez špinavé, nepriehľadné okno do starého a opusteného domu. Dýcha všetkým tým, čo sa tam pred tým udialo a predsa je pre každého iného symbolom, ktorý je vyrytý v „tabulke rase“ všetkých ľudí. Záhadné sú všetky tieto cesty, záhadné sú osudy starých domov. Záhadná je i hodnota človeka. A keď sme už pri tom i nekonečne nízka. […]

Zázraky sa nedejú, prečo? Sú vypredané už ich niet… Tak urobme krásne niečo… Kvoli čomu by sme zas milovali svet. Zázraky prestali fungovať, Už nie sú tým čím boli… Ludia ich možno prestali kupovať, Zostali sme ako holí. Zázraky sú vzácne veci, Vedia dať životu to čo treba, Ktosi povie: samé keci! Je smutné, že ich svet už nemá Hladať ich je márne […]