Ja a vo mne je svet

Potajomky sa chodím utápať, každý jeden deň, do hlbočiny pocitov. Úbožiak človek, nuž I to dá. No úbožiak človek, ktorý nebol a nebude tým čím sníva. Ako ďaleko sú všetky veci za mnou. Ako ďaleko je život. Ako ďaleko som ja. Ako ďaleko a blízko je moment, ten ktorý žijeme. Po kvapkách nádeje, človek sa nadeje. Perami naberám malé iskry, ktoré […]

Ráno prišlo za mnou moje druhé ja, a spýtalo sa ma, či prídem niekedy domov, zosmutniem. Kam ? Domov. Koľko domov? Koľko je takých miest, kde mi srdce jaší? Sklopila som zrak, slabý rumenec predostrela na lícach. „Ja… , nepatrím nikam….“ Neviem kde je to miesto. Je ? Tam kde únava mi bozkáva zatvorené viečka? Tam, kde sú modré pery fialové? Existuje. Povedali […]

Príde a zoberie chuť žiť. Príde a vezme svetlo každého dňa. Tak načo chodí. Príde a poberie všetky mihálnice zo zaroseného okna. Už niet dôvodu na vlhké rána. Pozerá do prázdnych očí teba, z kadiaľ veľmi dávno odišlo, tackajúce sa opijté ego hlupáka. Pozerala som sa do obrazu svojho zrkadla. Postavili sa, obe, proti sebe. Priestor nekonečna. Kde sa rodia sny a umelci […]

Blázon ten, ktorý sa teší z daždivých dní. Blázon ten, ktorý sa miluje s nenávisťou a pociťuje pri tom rozkoš, z ktorej odpadáva. Vypĺňa si svoje najtajnejšie priania, plnia sa len samé od seba. Hlupák ten, ktorý chce nemožné sám od seba. Blázon, ten ktorý tancuje na hrane šálky vyčerpania. Blázon, ten kto súhlasí so všetkým čo mu ubližuje. Podivín […]

Zamätové pery, blížia sa ku mne, strach mnou prechádza vo vlnách vzrušenia, dýcham prerývane, akoby som to ani nebola ja, ale odkiaľsi, na seba len letmo s malým nezáujmom pozerám. Zrenice nastražené a farebné. Čakajú čo sa stane, či sa premení zviera v beštiu, alebo ostane v tyrkysovej hlbočine hlúpych nápadov. Kopa pohľadnicových obrazov vysiacich nám nad […]

Pozerala sa kúskom pozdvihnutých žalúzií na mesiac, falošný mesiac odrážajúci sa v jednej z mlák, ktorá bola cez cestu na parkovisku, ktoré celý deň pozorovala. Ako ľudia chodili na obedy a potom, aj posledné auto ako odišlo domov. A falošný mesiac nebolo nič iné ako jedna z lámp odrážajúca sa vo vode, deň predtým napršaných mlák. Tam nie je mesiac ani […]

Je to ako pozerať sa cez špinavé, nepriehľadné okno do starého a opusteného domu. Dýcha všetkým tým, čo sa tam pred tým udialo a predsa je pre každého iného symbolom, ktorý je vyrytý v „tabulke rase“ všetkých ľudí. Záhadné sú všetky tieto cesty, záhadné sú osudy starých domov. Záhadná je i hodnota človeka. A keď sme už pri tom i nekonečne nízka. […]

Čierna a biela Čo je dnes, v tomto svete skutočné? Pery na pery, ktoré necítiť? Telo k telu, ktoré hladím, ale necítim nič pod hladnými bruškami prstov. Končekom nosa sa dotýkam môjho dobrodružstva, pomaly zosmutnievam, vädnem. Rozsýpam sa na prach, miznem. Čo je to so mnou. Prestávam existovať. Pomaly ale isto, prchám, sa strácam. Dívam sa, ale necítim […]

Tie rána, keď človek vstáva a celé jeho predošlé prežívanie prestalo existovať. Keď sa život začína počítať práve od toho momentu, keď mu slnko zaželá dobré ráno prvým lúčom. Keď cez zatvorené oči vidí záhradu a nový deň. Otravne sa skrýva, pred úplným precitnutím do tohto sveta. Zostatky krás pominú, slastné zvyšky snov, ešte z predošlého večera za […]

Hrejivé pohyby mihálníc, oznamujúce, že cesta je voľná všade tam, kam si len môže človek zažiadať a zaželať. Strety s ľudskými bytosťami sú také namáhavé a komplikované. S chuťou letného dňa v ústach, priviera očičká pre to aby ňou prešla vlna vášnivého vzrušenia aby precitla do tohto nudného sveta. Skáče do neznámej tyrkisovo modrej hlbočiny […]