.čierna a biela.

Čierna a biela

Čo je dnes, v tomto svete skutočné?  Pery na pery, ktoré necítiť? Telo k telu, ktoré hladím, ale necítim nič pod hladnými bruškami prstov. Končekom nosa sa dotýkam môjho dobrodružstva, pomaly zosmutnievam, vädnem.  Rozsýpam sa na prach, miznem.   Čo je to so mnou. Prestávam existovať. Pomaly ale isto, prchám, sa strácam. Dívam sa, ale necítim pohľady. Rozprávam, ale nepočujem slová. Chcem, ale nedostávam.  Kde sú zmysly, toho všetkého? Kde sú tie moje?  Bludné kroky, kamsi, nikam. Vedú, niekam. Smutné sú zatvorené oči, smutné i otvorené. Trúchliaci je svet, odrážajúci sa v nich. Tak potom sa pýtam samej seba čo je vlastne dnes v tomto svete skutočné? Nič.

Nekonečné, zachmúrené sú obrazy na vrchoch hôr, čerstvým vzduchom ošľahávané. Kmásané. Striedmo a pokorne soplia slabí ľudia. Plačú. Ako dlho ešte nebudú vedieť o tom akí sú slabí? Smutný je predsa len život na zemi, v zemi. Ani slnko, ani tyrkysová hlbočina, nič nepohľadí ich pohľady. Prázdne, prázdne sú i pohyby miháľníc, teraz, už nevedú nikam. A na celom svete neexistuje ani jedno jediné telo, ktoré by chceli hladné brušká prstov hladiť. Srdce je sídliace v roztrhanom končeku starých špinavých topánok. Mlčí. Nechce viac platiť za extrémne klamstvá dnešného sveta. Už vie o čom je tento život. Už vie, že nie je o špičke nosa ani o dobrodružstve. Nevidí, nepočuje, nepozná – v zrkadle stráca sa rozpitá perokresba. Slnko nevyšlo už týžneň. Nemusí.

 

. neprečítaný.

08.04.2017

Pod pažami zaseknuté háky, za ušami jeho oči …, Vonku snežili lupene, tie prekliate, z kvetov jari… … zabijú ťa… tráp moje zmysly , padám na hranu , jemne stekajú vlasy, prúdom do hrstí … smiechu a špiny Nestojím na zemi … des, dojatie a stud. Niekto ťa vzal a obrátil naruby. Vedome pritakám, slučke okolo krku, „Ako sa to ku mne [...]

. presvedč.

20.10.2016

utopiť psa a s ním i svoju mačaciu dušu… každý deň si zúfalo žiadať o viac času… vzrušením plynie tisíckrát rýchlejšie, tak mi zas, strč prst do úst… pod nami priepasť, tisíca uhlov pohľadov.. doba… tak nádherne klzká.., zviaž mi ruky za chrbát a obes nádej, presvedč, že básnici neklamú…

. zbytky.

17.01.2016

Ranné zore píše na rozmočený inkoust, papierom. Vločky milióna metafor života, padajú do mojej roztrhanej hrude. Hmla medzi stromami, hry a ľudia, ktorí ich tak ničia… pália. Slasť! Dym stúpajúci z polí čerstvej matky zeme. Milión kilometrov domov… nie a nie sa tam opäť vrátiť… Milión želaní prerečie cez lačnú papuľu, kým zabijem svoju podstatu. [...]

Zlodej / Lupiči / Zlatníctvo /

Ako z filmu. Maskovaní lupiči vykradli zlatníctvo v Bratislave, lúpež zachytila kamera

30.11.2025 21:51

V nákupnom centre v Bratislave ukradla skupina maskovaných osôb šperky

balóny, Litva

Prevádzku letiska vo Vilniuse opäť narušili balóny

30.11.2025 21:41

Letisko vo Vilniuse bolo od začiatku októbra pre podobné incidenty uzavreté najmenej desaťkrát.

Pravda vo svete, Jiří Pondělíček

Moriak, futbal a Black friday alebo hlboká trauma? Prečo jeden sviatok rozdeľuje Spojené štáty

30.11.2025 20:30

O tom, ako jeden sviatok rozdeľuje Spojené štáty na dva protichodné príbehy, hovorí amerikanista Jiří Pondělíček v relácii PRAVDA VO SVETE.