Našepkané odniekiaľ, skrinka s koncom otvorená, čo teraz…? Zablatenými ústami bozkávajú si čelá, tancujú bosými nohami v tráve. Vítajú, ľúbia, lúčia… Milión. Krás, oblakov, lúčov tepla, farieb. Plakať za nimi. V tajomných nápevoch, hudby čo nepočuť, stekajú ako svet veľké, sladko slané. Mokré, mi po tvári. A takí, ktorí majú a dajú. Kusy seba. […]

Vstávajhúce ráno, pomaly odliepa sa od zeme. Kýcha, milión krát za jednu sekundu, zrkadlo smeje sa mu. Tmavé kruhy pod očami, svietia už viac ako mesiac. Červené oči, plný nos. Vyrastené pokusy o perfektnosť, už sa nedá klamať, už vidno príliš veľa nefarebných miest. Ceckaté upratovačky, ponad okuliare ohovárajú zajtrajšky, nadržaní vysušenci očami […]

„…… há !, Rozcapila oči, ako puklice, pozerala do fialového svetla. „Predstav si, že sebectvo sa dnes už netrestá…“ “ To nemôže byť možné…., už platia nové zákony?“ Skutočne, sadol si obďaleč a pozoroval ako jej puklice uprene ale strnulo hľadia, pozerajú. Hudba nehrala tak hlasno aby nebolo počuť šialené srdce. […]

V hádankách pokúša sa uspieť, nesmelá myšlienka nádhery. Nad ňou krásy s krásami, plodia v neslušnom styku hriešne neplechy. Je miesto z ktorého chodia autobusy do všetkých kútov sveta. Nebojí sa diaľok, výšok. Myšlienka, kockatými kúskami, deravá od striel do duše, pozerá sa niekam daleko. Niet návratu z toho miesta, je nekonečné. Nápadmi poskrývanými po […]

Možno všetky zemské krásy nie sú krásami, keď im všetci nevieme porozumieť. Unášaná a ošlahávaná okovami tohto sveta, zapozerávam sa cez zapršané okno auta, ktoré vezie ma do neznámej krajiny ľudských vzťahov. Premýšľam, Báť sa alebo sa poddať. Oslobodiť svoje malé jemné odporné živly a poslať ich do predu, aby sa poriadne vybláznili, vyšpliechali, aby boli […]

Končekmi prstov namočenými do farebnej roztopaše, kreslím svet v hlave, iného živlu. Zem pod nohami je taká istá, hreje, dáva to čomu hovoríme, život trochu inak. Po dúškoch naberám pohľady, krásy, ktoré ľudské oko zazrie len málokedy. Rátam okamihy, farebné slzy, túžia nikdy neprísť o spomienky. Ruky stratené vo vzduchu, rozhadzujú životy keby mohli. A s očami […]

Nečakala…nemala prečo…nechala si svet padnúť k nohám. A zo všetkého, toho, čomu ona hovorila jej bláznovstvá postupom času začal tento svet robiť formu. Otrasnú a tuctovú. Všetká tá márna snaha, roky sĺz, potoky času a milióny okamihov vycerených zubov. úprimne sa smiala málo, len druhým. Keď zistila, že začína prichádzať o elementy, maličké kúsky […]

Vo svete tisíca tvárí… je naozaj tažké zachovať si tú svoju, ale vždy je to to najlepšie čo može človek urobiť….. Zrkadlo… Morning party girl….. My wish list…………… prečo chodíme ked můžem lietať ? Keď Miška vyšla z truhličky a spadla do čiernej diery……. Ružové okuliare, v ten deň aj […]

Potajomky sa chodím utápať, každý jeden deň, do hlbočiny pocitov. Úbožiak človek, nuž I to dá. No úbožiak človek, ktorý nebol a nebude tým čím sníva. Ako ďaleko sú všetky veci za mnou. Ako ďaleko je život. Ako ďaleko som ja. Ako ďaleko a blízko je moment, ten ktorý žijeme. Po kvapkách nádeje, človek sa nadeje. Perami naberám malé iskry, ktoré […]

Ráno prišlo za mnou moje druhé ja, a spýtalo sa ma, či prídem niekedy domov, zosmutniem. Kam ? Domov. Koľko domov? Koľko je takých miest, kde mi srdce jaší? Sklopila som zrak, slabý rumenec predostrela na lícach. „Ja… , nepatrím nikam….“ Neviem kde je to miesto. Je ? Tam kde únava mi bozkáva zatvorené viečka? Tam, kde sú modré pery fialové? Existuje. Povedali […]