Ja a vo mne je svet

…. rýchle kradnutie spánku i času, nahé rána, ešte spím…. Áno, hovorí možno, možno kričí áno. Prepadnúť vášňam, do matky prírody, pozdraviť mesiac, perami vlhkými. Do snov vnikajú krásy pozemské, len spať, len spať…. Dni sa vpíjajú do tela a slnko je nenormálne zubaté. Za svitu mesiaca rodím sa, beštia… Na pokraji toho čo vydrží, chce […]

Vstávajhúce ráno, pomaly odliepa sa od zeme. Kýcha, milión krát za jednu sekundu, zrkadlo smeje sa mu. Tmavé kruhy pod očami, svietia už viac ako mesiac. Červené oči, plný nos. Vyrastené pokusy o perfektnosť, už sa nedá klamať, už vidno príliš veľa nefarebných miest. Ceckaté upratovačky, ponad okuliare ohovárajú zajtrajšky, nadržaní vysušenci očami […]

„…… há !, Rozcapila oči, ako puklice, pozerala do fialového svetla. „Predstav si, že sebectvo sa dnes už netrestá…“ “ To nemôže byť možné…., už platia nové zákony?“ Skutočne, sadol si obďaleč a pozoroval ako jej puklice uprene ale strnulo hľadia, pozerajú. Hudba nehrala tak hlasno aby nebolo počuť šialené srdce. […]

V hádankách pokúša sa uspieť, nesmelá myšlienka nádhery. Nad ňou krásy s krásami, plodia v neslušnom styku hriešne neplechy. Je miesto z ktorého chodia autobusy do všetkých kútov sveta. Nebojí sa diaľok, výšok. Myšlienka, kockatými kúskami, deravá od striel do duše, pozerá sa niekam daleko. Niet návratu z toho miesta, je nekonečné. Nápadmi poskrývanými po […]

Míňa ma rovina za rovinou, srdce plače. Biele zuby ukazujem do kukurice. Sladké, červené ako farby neba večer. Ked horúčka jej dáva dobrú noc. Krásy, krásny, ten kĺud a mier, kde sa to dnes dá nájsť? Len sama v sebe tápať musím, ako sa dá na celý svet zabudnúť, jedným razom. Pomaly si ukrajovať z vatičky, obláčikov farebnej dúhy nad mojou hlavou. Vnárať sa do […]

Možno všetky zemské krásy nie sú krásami, keď im všetci nevieme porozumieť. Unášaná a ošlahávaná okovami tohto sveta, zapozerávam sa cez zapršané okno auta, ktoré vezie ma do neznámej krajiny ľudských vzťahov. Premýšľam, Báť sa alebo sa poddať. Oslobodiť svoje malé jemné odporné živly a poslať ich do predu, aby sa poriadne vybláznili, vyšpliechali, aby boli […]

Končekmi prstov namočenými do farebnej roztopaše, kreslím svet v hlave, iného živlu. Zem pod nohami je taká istá, hreje, dáva to čomu hovoríme, život trochu inak. Po dúškoch naberám pohľady, krásy, ktoré ľudské oko zazrie len málokedy. Rátam okamihy, farebné slzy, túžia nikdy neprísť o spomienky. Ruky stratené vo vzduchu, rozhadzujú životy keby mohli. A s očami […]

Vytriasa si z rukáva, len tak, Všetko to, čo bolo. Bolí? Nebolí. Bude? Nebude. Stráca pocity, jeden po druhom, nemrzí ju. Chápe, vie, chce, vidí, Svet, v inom svetle. A tie postavičky? Čo hovoria si ľudia? Ach, škoda. Žiť len tam kde nie sú….! S dreveným úsmevom, stráca ich z dohľadu. Opať, chutí, žije, prijíma, je. Ona. Vie to. Všetko. Ochutnáva slasti, Jednu […]

Nečakala…nemala prečo…nechala si svet padnúť k nohám. A zo všetkého, toho, čomu ona hovorila jej bláznovstvá postupom času začal tento svet robiť formu. Otrasnú a tuctovú. Všetká tá márna snaha, roky sĺz, potoky času a milióny okamihov vycerených zubov. úprimne sa smiala málo, len druhým. Keď zistila, že začína prichádzať o elementy, maličké kúsky […]

Vo svete tisíca tvárí… je naozaj tažké zachovať si tú svoju, ale vždy je to to najlepšie čo može človek urobiť….. Zrkadlo… Morning party girl….. My wish list…………… prečo chodíme ked můžem lietať ? Keď Miška vyšla z truhličky a spadla do čiernej diery……. Ružové okuliare, v ten deň aj […]