Míňa ma rovina za rovinou, srdce plače. Biele zuby ukazujem do kukurice. Sladké, červené ako farby neba večer. Ked horúčka jej dáva dobrú noc. Krásy, krásny, ten kĺud a mier, kde sa to dnes dá nájsť? Len sama v sebe tápať musím, ako sa dá na celý svet zabudnúť, jedným razom. Pomaly si ukrajovať z vatičky, obláčikov farebnej dúhy nad mojou hlavou. Vnárať sa do ľudí, tratiť sa v nekonečnej a rozľahlej kráse zemi.
Ostane len silná chvíľa, pocit, myšlienka, s jedným nádychom, ked nechcem nadýchnúť sa zas aby moment nezmizol. Čarovné rána, na okraji sveta, čo hádam ľudské oko ani neuzrelo, vidina iného sveta, iných pocitov, iného…. všetkého lahodí očiam, srdcu, duši, hladká ma po nohách hryzie pery. Smeje sa mi do očí a ja nerozumiem, nikomu a ničomu len cítim, so zatvorenýmii očami, kričím, milujem, maľujem si obrázky do duše. Farebnými tónmi, hudby, chuťami, prstami prechádzam po všetkom novom, nevedia sa nabažať. Smejem sa, plačem, výskam, kvapôčky potu stekajú po horúcom chrbáte, po raňajkách, rozbíjam sa na milióny kúskov, po živote, kráčam po rukách, mávam nohami. Točím sa v kolotoči, okolo všetko čo mi ponúka svet, v sebe len sama, vynáram sa z hlbočín, skáčem do vodopádov spontálnosti, sekám si z kostí času, ktorý som chcela zahodiť. Zamatové myšlienky, bolestný výkrik do reality. Na tabulke rase je farebnou kriedou urobená ryha……..
Celá debata | RSS tejto debaty